Za rezbárom 
od perníka

18 December 2017

Perníky nie sú len chutné a voňavé cesto. Je za tým aj umenie práce s drevom...

Poďte s nami k Perníkovej chalúpke v obci Ráby. Zo strechy ale nič lúpať nebudeme, zato si v teple pri peci, povieme, čo obnáša remeslo, ktoré predchádza tradičnej výrobe tvarovaného perníka.
V múzeu v Počátkach  na českej Vysočine, majú formu, na ktorej sú zobrazené ženy bijúce sa o pánske nohavice. Keď budete mať šťastie ako my, v Perníkovej chalúpke v Ráboch, pri Pardubiciach, uvidíte pri práci dvojicu pánov, ktorí jeden bez druhého nemôžu plnohodnotne fungovať. Takmer 78 ročný Oldřich Kvapil vie z dreva vyrezať krásne formy na pečenie nápaditého perníka, zatiaľ čo štyridsiatnik, pán Aleš Vostřez, vie perníkové cesto namiešať, natlačiť ho do  foriem a perníky do zlatista upiecť. Obaja sú z Hoříc a v Perníkovej chalúpke, kde je aj expozícia Múzea perníku, svoj um a remeselný fortieľ občas predvádzajú. Príležitostne aj na rôznych slávnostiach v Česku i v zahraničí.

Tvorba drevených foriem na pečenie perníka je dnes špecifickou odnožou klasického rezbárstva. A s dobou, ktorá si žiada jedinečnosť nápadu a pôsobivý obraz, nadobúdajú hodnotu aj  samotné perníky. Tie nevyrábané masovo. Na rozdiel od príslovečného čo bolo skôr  - „sliepka alebo vajce?“ je však v tomto odbore zrejmé, čo bolo na samom začiatku a na čom originalita perníka stojí i padá.

Kto nepečie, nemôže dobre rezbárčiť

Ak je reč o forme na pečenie perníka, odborníci hovoria o pojme kadlub. Ako rezbárke skvosty, hodnotia kadluby z druhej polovice 17. a zo začiatku 18. storočia. Vynikajú prepracovanosťou a vypovedajú o profesionalite vtedajších tvorcov. Odberateľ budúceho výrobku z takejto formy vyžadoval prácu na úrovni umeleckého diela. U foriem, ktoré 
vznikali od 18. storočia až do zániku využívania drevených kadlubov koncom 19. storočia, je potom zrejmé stále častejšie zjednodušovanie rezby a jej hrubšie vyhotovenie.  V neskoršom období sa už nevyžadovalo, aby sa zhotovovaním foriem zaoberali iba špecialisti, ale stačil prirodzený talent neškoleného rezbára. Medzi takých patrí práve aj pán Oldřich Kvapil. „Celý život som pracoval ako technik v cestnom staviteľstve. K drevu mám ale blízky vzťah,  otecko bol truhlárom,“ zasväcuje nás pán Kvapil v zástere s nápisom Nositeľ tradície ľudových remesiel ( tento titul dostal v roku 2003). Koníčkovi – výrobe foriem na perníky, sa venuje od 60. rokov a  takmer všetok voľný čas. Vytvoril už viac ako tisíc drevených foriem. Zo začiatku bol problém získať informácie o formách.. „K oživeniu nášho remesla prispelo to, keď maliar Corvin z Prahy a grafik Procházka z Pardubíc usporiadali v roku 1966 výstavu starých pernikárskych foriem. Spojili ju aj s pečením a predajom vytvarovaných perníkov v barokovom zámku Kuks. V tlači, v časopise  Domov  bol článok o výstave a na základe neho som sa pokúšal podľa sadrových odliatkov starých foriem vyrezať ich do dreva,“ spomína Oldřich Kvapil. Moja skúsenosť je, že dobrú pernikársku formu nevytvorí ten, kto len reže a nepečie. A tak pod rukami pána Oldŕicha uzrelo svetlo sveta už mnoho nádherných perníkov. Snáď budeme mať niekedy šťastie formy na remeselných či vianočných trhoch  obdivovať i takéto pečené perníky v klasických formách aj ochutnať.. Je úžasné, že takýto ľudia nezabudli na krásnu tradíciu a remeslo!

V upravenej forme sme použili text mediálneho partnera – mesačníka Krásny rok

Foto: www.pernikova-chaloupka.czhttps://www.facebook.com/krasnyvenkov/ 

Súvisiace aktivity

Kam za dobrou kuchyňouKam za kultúrou a kultúrnym dedičtvomKam za zaujímavosťami a poznanímKam za dobrým tipomKam na turistikuKam na víkendKam za športom  v zimeKam za oddychomKam na dovolenku
Používate zastaralý internetový prehliadač, preto sa niektoré prvky stránky nemusia zobrazovať správne. Pre zlepšenie zobrazovania stránok a zvýšenie bezpečnosti na internete Vám odporúčame používať niektorý z moderných prehliadačov.