Už je to sto rokov

Kam za kultúrou a kultúrnym dedičtvomKam za zaujímavosťami a poznanímKam za dobrým tipomKam na víkend

Česko-slovenská - slovensko-česká výstava, k 100. výročiu založenia Československa.

Na Bratislavskom hrade inštalovali unikátnu výstavu: Česko-slovenská/Slovensko- česká výstava, na ploche s rozlohou približne 1 400m² „mapuje“ život Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, zobrazuje úspechy a radostné momenty, ale aj krízy a ťažké chvíle vzájomného spolužitia. Zaujímavé predmety, je ich dvetisíc. Tie zapožačali z mnohých spolupracujúcich inštitúcií. Výstava je súčasťou rôznych podujatí v rámci významného výročia našej štátnosti. Vznikla na základe dohody vlád Českej a Slovenskej republiky. V rovnakej podobe ju budú prezentovať verejnosti na jeseň,  28. októbra 2018 v Prahe. Bude  v novo zrekonštruovanej Historickej budove Národního muzea.

Expozícia má pripomenúť, aký bol život v Československu, mladším generáciám si kladie za cieľ vysvetliť zmysel jeho existencie a oboznámiť ich s jeho dejinami. A to napríklad prostredníctvom skutočných príbehov ľudí žijúcich vo vtedajšom spoločnom štáte.

„Česi a Slováci nehľadia ani nemôžu hľadieť na spoločné dejiny rovnakými očami. Prežili sme spolu búrlivé 20. storočie – víťazstvá, prehry, radostné chvíle i okamihy tragédií. V našom spolužití bolo aj mnoho nezhôd a kritických momentov, napriek tomu bolo Československo úspešným a svetovo unikátnym projektom vrátane rozdelenia, po ktorom oba národy žijú samostatne, ale tak trochu stále spolu. Pripraviť spolu výstavu o našom vzájomnom storočí bola preto veľká úloha a zároveň výzva. Dúfam, že sa nám to podarilo, a dôstojne tak nielen prispejeme k oslavám 100. výročia založenia Československa, ale aj k vysvetleniu toho, v čom boli, sú a, dúfam, budú vzťahy oboch našich národov unikátne a výnimočné,“ hovorí povedal pri jej otvorení iaditeľ Národního muzea pán Michal Lukeš.

Výstava má pätnásť tematických okruhov. Na jednej strane návštevníci uvidia úplne unikátne predmety ako prvý československý zákon, pero Matúša Dulu, ktorým podpísal Martinskú deklaráciu, bundu M. R. Štefánika, ktorú mal oblečenú v deň svojej smrti, prezidentské dekréty Edvarda Beneša, písací stroj Gustáva Husáka, osobné predmety Kubiša a Gabčíka, zlatú ružu, ktorú daroval pápež Ján Pavol II. velehradskej bazilike v roku 1985, alebo prvú československú zlatú olympijskú medailu B. Šupčíka v šplhu z roku 1924. Na druhej strane tu však budú prezentované aj predmety späté s každodenným životom bežných občanov. Nostalgicky zaspomínať môžu návštevníci napríklad nad balíčkom, ktorý dostávali vojaci základnej služby pri svojom nástupe, oranžovou plastovou Tatrou, domácimi spotrebičmi alebo výrobkami značiek ETA, JAWA, Tesla či Favorit.

Raritou je, že po prvýkrát majú návštevníci v Slovenskej i Českej republike možnosť pohromade vidieť súbor originálnych dokumentov, ktoré osudovo ovplyvnili naše dejiny. Pittsburskú dohodu, ktorá dala základy spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, československé ratifikácie zmlúv z Versailles, Saint Germain a Trianonu, ktoré umožnili vznik spoločného štátu, a Mníchovskú dohodu, Viedenskú arbitráž a tzv. Deklaráciu Hácha – Hitler, ktoré, naopak, existenciu spoločného štátu ukončili.

Obyvatelia Česka a Slovenska sa do výstavy zapojili tiež. V rámci  výzvya “Predmet s príbehom“. Vystavené sú vybrané darované predmety s najzaujímavejšou československou minulosťou. Jedným z nich je napríklad zástava, ktorú vyšila pani Ludovika Lacková z Ružomberka. Inšpirovalo ju stretnutie českých a slovenských politikov v Luhačoviciach, v lete roku 1918 a ich prejavy o spoločnom štáte. Preto sľúbila, že vyšije zástavu, ktorú dokončila na jeseň toho roku. Na ľudovom zhromaždení 8. decembra 1918, ktoré do Ružomberka zvolala Slovenská národná rada, ju pokrstili Andrej Hlinka a Juraj Janoška.

www.snm.sk

 

 

Používate zastaralý internetový prehliadač, preto sa niektoré prvky stránky nemusia zobrazovať správne. Pre zlepšenie zobrazovania stránok a zvýšenie bezpečnosti na internete Vám odporúčame používať niektorý z moderných prehliadačov.