Necelých pätnásť kilometrov juhovýchodne od Prahy sa rozkladá prírodný park s rozlohou 250 hektárov, ktorý je doslova vrcholným krajinárskym dielom na európskom kontinente, dnes už pod ochranou UNESCO.
Park v roku 1885 založil gróf Arnošt Emanuel Silva-Tarouca. Porasty drevín, skupiny stromov a kríkov striedal s lúčnymi plochami, rybníkmi, potokmi a ich slepými ramenami. Stavebným kameňom parkovej kompozície sú majstrovsky volené priehľady. Bývajú ukončené dominantou, ktorú v prvej časti parku tvorí najčastejšie zámok, v druhej potom skupiny porastov. Osou celého územia sa stal potok Botič. Na ňom, a jeho prítokoch, vyrástli hate, prepady a slepé ramená. Zoskupenie drevín je volené tak, aby v pozorovateľovi zanechalo neopakovateľný dojem.
Zakladateľ parku šikovne využil premenlivosť drevín v rôznych ročných obdobiach. Výsledkom jeho celoživotného úsilia je vrcholné krajinárske dielo svetového významu. Okrem umelecko-historického, je park cenný aj dendrologicky, ako zbierka domácich a cudzokrajných drevín – okolo 1600 druhov. Výnimočná je zbierka rododendronov obsahujúca okolo 8000 kusov v stovke druhov a kultivarov.
GK
