„Netrpí niekto z vás klaustrofóbiou?“ Pýta sa nás sympatický sprievodca Honza pred vstupom do znojemského podzemia. Potom pridá upozornenie pre návštevníkov vyšších postáv: Vraj už od nich počul mnoho šťavnatých výrazov, pokiaľ si nevšimli, že stropy šachiet sú niekde naozaj nízko.
Pre bežných návštevníkov je tu odporúčaná základná trasa prehliadky. Ale tí, ktorým v žilách koluje adrenalín, si môžu vybrať jednu z troch viac či menej psychicky a fyzicky náročných trás, kde si prídu na svoje. Nejde však vraj len o mladšie ročníky. Dokážu ich v pohode absolvovať aj svieži sedemdesiatnici, ale tiež starší, ktorí však musia rátať s tým, že sa budú musieť chvíľami plaziť alebo ísť v podrepe. Prípadne sa v ochranných oblekoch brodiť blatom či vodou. Adrenalínová trasa nie je ani pre priestorovo výraznejšie osoby, tie sa do úzkych prielezov skrátka nevojdú. Všetci bažiaci po neobvyklých zážitkoch tiež musia podpísať čestné vyhlásenie, že nemajú žiadne psychické ochorenie, či fyzické obmedzenie (i spomínanú klaustrofóbiu). Na týchto trasách je tma, svietite si iba baterkou a šplháte po rebríkoch. Nevyhnutná je v tomto prípade i helma, pretože prielezy sú nízke.
Znojmo sa neoddeliteľne pojí aj s tradičnými nakladanými uhorkami. Kto by nepoznal ich chuť. Tie tohtoročné sú už naložené!
Stredoveká „chladnička“
Počiatky labyrintu znojemského podsvetia spadajú do obdobia 13. až 14. storočia. V tých časoch prichádzali do Znojma rôzni obchodníci s potravinami. A pretože sa dostavovali nepravidelne a jedlo sa muselo niekde skladovať, tak boli miestni nútení vykopať si pivnice, kde potraviny uchovávali. Potom ale objavili aj iné uplatnenie podzemia, a to v časoch vojen či ozbrojených stretov. Podľa hesla: kto sa schová, ten vyhrá, začali znojemskí šachty hĺbiť nižšie až do úrovne štvrtého poschodia. V podzemí sa nachádzali aj prepadové studne, z ktorých sa do dnešných čias zachovalo sedem. Celé znojemské podzemie má 27 kilometrov a tak jeden z najväčších labyrintov v strednej Európe.
Aby sme si mohli predstaviť, ako tu ľudia žili v časoch vojnových konfliktov, hneď na začiatku prehliadky môžeme vidieť „rodinku“. Matka čosi mieša v kotlíku nad ohniskom, v náručí dieťa a druhé je vedľa. Nechýba ani na improvizovanom lôžku ležiaca figurína. V podzemí sa totiž zdržiavali prevažne ženy, deti a starí ľudia. Hlavy rodín na povrchu statočne bránili mesto pred dobyvateľmi. Tak to bolo napríklad v roku 1425, kedy mesto napadli husiti, ale nedobyli ho. Pýtate sa, ako sa v tom dyme z ohniska dalo vydržať? Vďaka dômyselne vybudovaným dymovodom.
Až v 17. storočí vraj podzemie prestalo k obranným účelom slúžiť. Znojemskí zrejme usúdili, že postačí tunajšie dôkladné hradobné opevnenie. Avšak na pôvodný účel sa nezabudlo. Opäť sa začalo používať ako jeden veľký sklad. Niekoľko ďalších generácií potom vôbec nevedelo, čo sa pod ich nohami nachádza.
V priebehu druhej svetovej vojny sa Znojmom, ktoré sa nachádza v oblasti bývalých Sudet, presúvala ťažká vojenská technika a podzemie sa pod jej ťažobou začalo odkrývať. Nikto to neriešil. Traduje sa však, že až keď sa doň prepadol kamión s pivom, miestnych „pivárov“ zachvátilo zúfalstvo a začali sa zaujímať o to, ako ho z tej dosiaľ neznámej jamy dostať.
Znojmo nežije z minulosti. Je to síce krásne historické mesto, no prispôsobené modernému turizmu.
Akční pivári
Ako však vyhĺbiť 27 kilometrov podzemných chodieb v stredoveku a neskoršie aj v dobách, kedy na to neexistovala žiadna kvalitná technika? Nehovoriac o pracovnej sile, ktorá by bola ochotná sa tejto neľahkej úlohy zhostiť? Museli to teda zvládnuť trestanci. „Všetci tu boli prakticky na doživotie, pretože pri tej drine nevydržali dlhšie ako pol roka“, zdôrazňuje sprievodca Honza, a dodáva: „Prvé dve poschodia sa kopala v sprašiach, tam to išlo jednoduchšie. Lenže nižšie bola rula a žula. „A koľko si myslíte, že sa vykopalo za jeden deň?“ Hádame, ale veľmi sa netriafame, tak sa nechávame radšej poddať. Odpoveď nás prekvapila. Vraj to bolo iba 13 až 15 centimetrov. Vykopať teda 27 kilometrov podzemnej trasy trvalo nejakých 350 až 400 rokov! To museli mať znojemskí radní naozaj historické povedomie odovzdávané z generácie na generáciu o nebezpečenstve, ktoré by mohlo hroziť mestu, aby sa tejto úlohy (ale za cenu mnohých ľudských životov) mohli zhostiť.
Každé mesto má svoju legendu. Tá, ktorá sa týka podzemia sa volá mních Teodor. Traduje sa, že vlastne mníchom nebol, len sa za naho vydával. Keď vraj bola nejaká vojna, tak lákal nepriateľské vojsko do podzemia a potom ho na štvrtom poschodí topil v studniach. Teraz tu „šéfuje“ ako duch. Ak by ste tu zablúdili a máte čistú dušu, pomôže vám nájsť cestu von. Pokiaľ je to naopak, bez milosti vás utopí.
My, návštevníci znojemského podzemia sme si na záver vyskúšali nájsť cestu z tunajšieho „mini bludiska“, do ktorého nás Honza na záver prehliadky nasmeroval. Aj keď sa medzi nami určite nachádzali jedinci s čistou dušou a orientačným zmyslom, verte, že jednoduché to nebolo.
Kryt civilnej obrany v podzemí
- Od sezóny 2023 sa rozšírili trasy Znojemským podzemím o novo objavený kryt civilnej obrany. Ten sa nachádza pod Masarykovým námestím. Návštevník sa zoznámi so všetkými podobami podzemných chodieb od začiatku vybudovania, až po modernú históriu. Výklad novej prehliadkovej trasy ponúkne tiež súhrnné a zásadné informácie o druhej svetovej vojne, o studenej vojne, o budovaní protiradiačných krytov a záver, kedy systém civilnej obrany zanikol.
- Prehliadka v dĺžke takmer 700 metrov je doplnená o exponáty ako je protichemický oblek, plynová maska, funkčný rádiometer, polný telefón ale i dýchací prístroj, oživovacie zariadenie Spireta V. a chemické preukazníky. Na chodbách nájdu návštevníci informačné panely so snímkami pôvodných dokumentov, medzi ktorými sú tiež mapy plánovaných zásahov amerických spravodajských služieb v prípade napadnutia.
Znojemské historické vinobranie patrí k tradičným kultúrnym, spoločenským a gastronomickým vrcholom sezóny. Tohtoročné sa uskutoční od 11. do 13. septembra.
Lenka Stránská, autorka je spolupracovníčkou portálu kamkam.eu
Foto a video: Znojemská beseda
