Kedysi v známom týždenníku Život zaujímavú dvojstranu zdobila fotografia šarmantnej dámy s tmavými vlasmi a zelenými očami. Táto dáma radila, ako sa správať, ako sa obliecť do spoločnosti, písala o etikete a takmer celá krajina ju poznala ako „pani Vierku“. Práve pani Vierka, pani Viera Dudášová, novinárka, je tou dámou, ktorú si mnohí z nás z časopisu dobre pamätáme. Dnes, vo svojich úžasných 85 rokoch, je stále aktívna a z módy presedlala na dobré jedlo, zaujímavé tipy z gastronómie i kuchárskeho umenia. Sama vydáva známy časopis Gastro – revue gastronómie, obchodu a cestovného ruchu.
V časopise Život si bola takmer tridsaťsedem rokov. Bola si vlastne, môžeme povedať, prvou redaktorkou módy v tom čase. My novinári vieme, že v tejto profesii, keď ju robíš s nadšením a profesionálne, nejde len tak odložiť písací stroj či dnes už počítač a skončiť navždy. Teda „presedlala“ si na iného tátoša, a síce z módy na gastro témy. Máš vlastný časopis, je jediným tohto druhu na Slovensku a vydávaš ho už úžasných tridsaťpäť rokov. Úctyhodné obdobie, pani Vierka, klobúk dole. Dôvod, čo-to o tebe a tvojej neúnavnej práci povedať, napísať – zaslúžiš si pozornosť nás všetkých.
Prečo časopis Gastro? Z akého dôvodu? Zo Života do GASTRO…
Jednoducho, keď šéfkuchár Klubu slovenských spisovateľov Ondrej Antovszký a pár nadšencov založili Zväz kuchárov a cukrárov, chceli mať aj svoj časopis. Oslovili ma a ja som to prijala. Neskôr, ak som nechcela, aby „moje dieťa“, časopis Gastro, zomrelo, stala som sa majiteľkou. S kuchármi a cukrármi však pracujem dodnes. Teraz som už mala „tri zamestnania“ – redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá, kde som pracovala hneď od školy, „pani Vierka zo Života“ a šéfredaktorka a vlastne už aj majiteľka časopisu Gastro.
Pre koho je magazín Gastro určený? Pre koho píšeš?
Pre všetkých, ktorí majú radi dobré jedlo, no v prvom rade pre tých, ktorí nám ho s láskou pripravujú, ale aj pre budúcich kuchárov, cukrárov a hotelierov.
Ako si vyberáš témy?
Oblasť gastronómie je naozaj rozsiahla. Narážaš na ňu na každom kroku. Či už sú to vynikajúci kuchári, maturanti na školách zameraných na gastronómiu, autori kuchárskych kníh, gastro súťaže, výstavy, ale aj baristi, somelieri, barmani a… milovníci dobrého jedla – tých je vari najviac! Inšpirácií je naozaj veľa!
Tridsaťpäť rokov je dlhý čas. Čo bolo tvojím najťažším a najľahším orieškom „rozlúsknuť“?
Nebola som Popoluška, aby som rozlúskla oriešok a vybrala si z neho krásne šaty – tie som si šila sama a dokonca som vydávala aj zošitky o pletení, šití a háčkovaní. Nikdy som „nesedela“ len na jednej stoličke. Navyše som preložila asi 15 kníh. Raz som bola hore a raz dole, ale o tom je život!
Čo je pre teba to top v tvojej práci?
Možno to znie ako klišé, ale ja si pri práci aj oddýchnem. Keď pracujem, musím myslieť na prácu a nie na to, čo sa deje okolo nás.
Máš šťastie, že fotografie pre časopis fotí tvoja dcéra, profesionálna fotografka Desanka. Je jednoduché spolupracovať s ňou?
Dosť dlho trvalo, kým sa dala na fotenie „žrádla“. Musím uznať, že najmä portréty fotí vynikajúco a pokiaľ ide o spoluprácu, spravidla sa zhodneme, aj keď tomu občas predchádza výmena názorov.
V dnešnej dobe, keď nás „valcuje“ internet, nie je jednoduché pravidelne napĺňať časopis témami a najmä ho vydať. Čo ťa inšpiruje, kto ťa podporuje?
Inšpirujú ma ľudia a život okolo mňa, inšpiruje ma samotná gastronómia, tí, ktorí sa starajú o naše hladné žalúdky, ktorí vytvárajú nielen chutné jedlá, ale aj prostredie, ktorí nás reprezentujú a šíria dobré meno slovenskej gastronómie doma aj vo svete. Časopis je v prvom rade o nich.
Tvoje plány?
V súčasnosti je dosť ťažké vydávať časopis. Plány do budúcnosti akosi nevychádzajú a „ružové okuliare“ sú už vypredané. A tak radšej nič neplánujem. Mali by sme sa však tešiť z každého dňa, keď sa ráno prebudíme, z pohľadu na slnkom zaliatu oblohu, na rozkvitnuté stromy, na spev vtákov, ktorí čvirikajú, že život je krásny.
Viac sa dozviete na: www.gastro-revue.sk
Ďakujem za rozhovor
Beata Havranová
