Oceľový obor z Nemecka
Na pozvanie Nemeckej centrály turizmu vo Viedni - DZT, sme mali možnosť navštíviť región Sárska, mestá Saabrücken i Völklingen.
Ležia blízko seba necelých desať kilometrov na rieke Sáre. Saarbrücken bolo po mnohé roky významným dopravným a kultúrnym mestom, Völklingen zasa priemyselným. Tunajšie továrne vyrábali cukor, pivo, optické prístroje i stroje na výrobu stavebného materiálu. Avšak železo a oceľ navždy dali Völklingenu pečať oceľového obra Nemecka jeho svetoznámou Völklinger Hütte.
Na prehliadku najväčšej oceliarne v Európe sme sa veľmi tešili i napriek nepriazni počasia. Boli sme nadšení. Prvé čo uvidíte, sú obrovské veže a do červena sfarbené časti fabriky, komíny, mosty, pece. Úžasný rozmer areálu a vôbec mocnú atmosféru gigantu zažijete už pri vstupe cez hlavnú bránu. Völklinger Hütte. Domáci oceľovej hute hovoria „Hütt’", po desaťročia bola obživou pre dedov, otcov i synov, ktorí tvrdo pracoval pri jej horúcich peciach. Až do oceľovej krízy.
Dnes už Völklinger Hütte nie je aktívnou. Je svetovým kultúrnym dedičstvom, jej obrovský areál a jedinečnú kulisu s obľubou využívajú rôzne spolky na podujatia, koncerty a festivaly a aj samotní pracovníci na rôzne výstavy. A keď vyjdete na vyhliadkovú platformu a uvidíte ohrievač vysokopecného vetra, koksovňu, visutý dopravník, budete sa cítiť maličkými ako trpaslíci, vychutnáte si silu tohto obra, ale aj tak trošku morbidný šarm priemyselného gigantu. Wölklinger Hütte je jediným priemyselným pamätníkom z prekvitajúcich rokov priemyslu, ktorý zobrali pod krídla svetového dedičstva UNESCO. Bola to veľká senzácia. 17. decembra v roku 1994.
Raritou je, že sa úplne dokonale zachovalo všetko, čo oceliareň mala ešte z čias rozkvetu oceľového priemyslu. Preto je návšteva huty ozajstným zážitkom. Produkcia skončila v roku 1986. Hutu založil Julius Buch oceliarsky inžinier. Za jeho éry fungovala len šesť rokov, kvôli vysokému nákupu základných surovín na výrobu ocele. V roku 1881kúpil hutu Carl Röchling,ktorý podporoval spracovanie surového železa a v roku 1883 už úspešne začala pracovať prvá pec. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia huta zamestnávala viac ako 17 000 ľudí!!! Ale časy oceliarne neboli vždy dobré. Hospodárska kríza, svetové vojny, pracovné úrazy. Ešte aj dnes si pri jej návšteve viete hravo predstaviť, aká atmosféra tu vládla, vyzerá to tak, akoby práve pred chvíľou prešiel cez bránu závodu posledný robotník, máte pocit, že počujete praskanie ohňa a cítite teplo sálajúce z pece. Akoby to bolo včera. Oceľový gigant je unikátom, ktorý určite odporúčame navštíviť
Autor: Beata Havranová
www.visitsaarland.co.uk, www.germany.travel, www.voelklinger-huette.org