Keby sa v školách vyučovali dejiny zimných športov, jedna kapitola by sa začínala rokom 1964. To boli spustené prvé vleky lyžiarskeho strediska Les Menuires. I keď ho časom zatienilo vyššie položené Val Thorens, boli to práve 60. roky, ktoré vo francúzsku odštartovali novú epochu lyžovania.
Obe miesta sú dnes bratsky prepojené stovkami lanoviek a vlekov a naviazané i na ďalšie, doslova „pútnicke“ zastávky oblasti Les Tres Valles. Spomenuté Tri údolia poskytujú všetko, čo si kedy priaznivci zimných športov za večerov, kedy vonku kvílila fujavica, vymodlili. Stačí vyjsť pred hotel, zacvaknúť lyžiarky do viazania, a už ladnými oblúkmi vypisujete do prašanu svoje iniciálky. O pár stoviek metrov nižšie sa vás už ujmú desiatky lanoviek. Plných sto osemdesiat sedačiek a vajíčok nadväzuje na seba s presnosťou ozubených koliesok hodinového strojčeka, ktorý od novembra až do začiatku mája poháňa týždeň čo týždeň tisícové davy.
S viac než 600 km zjazdoviek patria Tri údolia medzi najväčšie lyžiarske územia sveta. Okrem upravených snehových „diaľnic“ ponúkajú i žľaby a úbočia stvorené na freeridové divočiny i cesty pre vyznávačov skialpinizmu. Ale je to i trochu bludisko, kde sa môžete nechcene stratiť. Prichádza to obvykle v najnečakanejšej chvíli. Roztvorí sa pred vami dokonale prázdny svah a závratnej túžbe podľahnúť odstredivej sile karvingového oblúka jednoducho neodoláte – aj keď netušíte, kam vás lyže zavedú. Preto sa vyplatí poznávať oblasť s niekým, kto ju pozná. Šarmantný francúzsky inštruktor ukáže našincovi „hory doly“ a ako bonus pridá mäkkou lámanou angličtinou výklad ako na zámku.
Ideálna voľba miesta
Stredisko Les Menuires sa nachádza vo Vallée de Belleville, ktoré je najsúmernejším, najširším a najdlhším údolím oblasti. Samo o sebe ponúka 160 zjazdoviek vo výškach od 1 260 do 3 230 metrov nad morom. Hlavné centrum La Croisette tvoria nástupné stanice približovacích vlekov, okolo ktorých sa vejárovite rozprestierajú hotely, kostol, či gigantický presklený komplex bývalého sanatória. A tiež desiatky obchodov, reštaurácií i požičovní vybavenia v zastrešených priechodných galériách. Nad nimi sa vypínajú architektonicky nepríliš podarené brutalistické budovy evokujúce budovateľskú dobu, ktorej dominoval betón a funkčnosť víťazila nad estetikou. Veď napríklad najväčší ubytovací blok Le Brelin ukrýva 700 apartmánov s 2 500 lôžkami a nazývajú ho snehová lavica.
Inovatívny projekt Plan Neige (Snehový plán), teda vytvorenie zimného ihriska pre masy, odštartovala vláda francúzskeho prezidenta Georgesa Pompidoua. Vybraní architekti dostali voľné ruky, aby pokorili prázdne stráne i prírodu na miestach, kde sa dnes rozkladajú strediská Les Arcs, La Plagne, Avoriaz, Flaine či Les Menuires. O to viac kontrastujú s brutalistickou architektúrou súdobej chaletovej rezidencie s vírivkami na otvorených terasách v štvrti Reberty, ako i blízke ski-in a ski-out satelity Reberty a Les Bruyeres.
Kto túži po atmosfére starého Francúzska, nech sa ubytuje v pol kilometra nižšie položenej dedinke Saint Martin de Belleville. Tam dolu sa napokon schádza na návštevu keď je veterno, inak to všetkých ťahá skôr hore k Val Thorens. A keď vás lyžovanie omrzí, je možné ísť si oddýchnuť do športového centra, kde sú priamo od bazéna dych vyrážajúce výhľady na panorámu východného vrcholu Pointe de la Masse (2807 m). Podobne šokujúce, len nie tak pozitívne, sú i ceny skipasov. Ešte že sú na začiatku a konci sezóny lacnejšie.
Jarné lyžovanie má však i v takto vysokej nadmorskej výške isté zákonitosti. Vyplatí sa vyraziť na svahy čo najskôr, než sa ich biela masa orientovaná na juh zmení pod lúčmi slnka na krupicovú kaši. Cez obed odporúčame nastavovať tvár k nebu a natierať sa na povrchu i vnútorne s vedomím, že poriadne sa to dá rozbehnúť až pred štvrtou popoludní, keď sneh začína tuhnúť. I keď možností je viac – napríklad je možné vydať sa lanovkou postavenou za 22 miliónov eur uháňajúcou rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu k 2 803 metrov vysokému vrcholu Pointe de La Masse, odkiaľ majú trate viac severnú a východnú orientáciu. Dostanete sa tam iba za osem minút a obdivovať môžete aj tamojšie múzeum približujúce výstavbu projektu. Na jar už tiež natoľko nehrozí vrtošivosť počasia, v ktorom sa okolité kypré vrcholy chovajú …trochu ako ženy. Jeden deň zahrnú človeka láskyplným objímaním a ponukami zostúpiť do lona nedotknutých údolí a vzápätí sa začnú mračiť a púšťať hrôzu. V okamihu sú studené ako psí čumák. A to práve vtedy, keď ste si celí rozvášnení vyzliekli vetrovku, sveter i košeľu.
„Aktiv“, lyžovať je treba „aktiv“
Arhur Chamberlain, menovec pre nás neslávne známeho britského politika, sa tváril, ako keby práve vypil fľašu octu. Štyridsaťročnému inštruktorovi ESF (Francúzskej školy lyžovania) totiž až ráno oznámili, že sa má starať o novinárov a previesť ich labyrintom Troch údolí. A tak už prechádzame do ďalších dvoch miest – Vallée de Méribel a Vallée de Courchevel. Roztáčame tým zdanlivo nekonečný lyžiarsky príbeh, ozajstné biele opojenie. To už aj Arthur radostne vykrikuje …to je fajn, že stíhate, a nabieha na zdvihnuté okraje zjazdovky s radosťou dieťaťa ktorému práve vrátili obľúbenú hračku. Asi toľko času, koľko trávi sklznica jeho lyží na zjazdovke, je i vo vzduchu. Je to „Skippy.“ Lyžovať musíte „aktiv“, vysvetľuje o niečo neskôr na sedačke rovnako vážnym hlasom, ktorým predtým prepočítaval ako dlho prežije človek pod lavínou. Tie našťastie Savojským Alpám až tak veľmi nehrozia. Vrcholky nie sú tak žiletkovo ostré ako v Rakúsku a pokiaľ sa niekde nahromadí veľké množstvo snehu, odstrelia ho plynovými delami. „Lavíny sa trhajú v žlaboch keď pripadne veľa prašanu a následne sa oteplí,“ hovorí Arthur. Vyhrnie si rukávy červenej kombinézy, utrie si z tváre pot a snáď, aby nás o tom presvedčil, na konečnej ďalšieho svahu zahne k sedačke doprava namiesto doľava. Tam, kde nápis „ferme!“ teda „zatvorené!“ strieda žlab padajúci kolmo dole.
O pár kilometrov vyššie
Keď sa povie Val Thorens, vybaví sa ako prvé stopäťdesiat miestna električka smerujúca k vrcholku Cime de Caron. Za sedem minút vyvezie človeka do výšky 3 200 metrov, kde sa v riedkom vzduchu opije pohľadom na okolitých velikánov tak, že dolu ide cik-cak. Vôkol sa rozprestierajú reťazce vrcholov podriadených Mont Blancu (4 807 m), ktorému sa pre mohutné úbočie hovorí „Veľký býk“. Nechce sa veriť, že na prevádzku zimných športov sa využíva iba 6 % z celkovej rozlohy Álp. A toto číslo nerastie, ale pre stále narastajúce finančné nároky na zimné kratochvíle naopak klesá. Ale i tak možno stráviť týždeň v Savojkách a jedinú zjazdovku nepokoriť dvakrát. Čo by bola škoda, pretože niektorým prídete na chuť až pri druhej, tretej jazde ako „voňavému“ syru pri večernom raclette.
Z Val Thorens sa dostanete i do menej známeho štvrtého údolia. Nedajte sa teda obalamutiť tým, že údolia sú len tri. Stráne Valée de la Maurienne ešte stále ruší len niekoľko sedačkových lanoviek, ale všetkého dočasu. Z mestečka Orelle na dne údolia to je kúsok do Lyonu, Ženevy či Turína kam lietajú nízkorozpočtové aerolinky. Tým se vyhnete jedenásťhodinovej ceste autom…
Viac na: https://lesmenuires.com/en/
Autor: Petr Tůma, vydavateľ choice magazine, www.choicemag.cz
Foto: FB Les Menuires, Paul Besson, Alexis Brot
