2. diel: Cez hory a doly a ešte ďalej... po regióne Pinzgau

13 August 2015

Soľnohradsko mnohí vnímajú v prvom rade ako vynikajúcu lyžiarsku oblasť. Áno, je to tak, ale opýtajte sa vášnivých cyklistov, alebo turistov... Tí budú tiež určite vzdychať od nadšenia, keď im spomeniete túto časť Rakúska. Navštívili sme región Pinzgau a v ňom zopár najzaujímavejších turistických lákadiel, aby sme vám mohli dať zaručená tipy.

V predošlom článku sme vám predstavili Národný park vysoké Taury a Krimmelské vodopády, čo sú predovšetkým turistické lokality, kde sa môžete do sýtosti premávať po svojich, alebo na bicykloch. Poďme si však teraz nahnať do žíl trošku adrenalínu. V Bike Parku Leogang, na stand up paddle boarde, alebo na „leteckej“ atrakcii Flying Fox.

PREČÍTAJTE SI AJ: 1. diel: Cez hory a doly a ešte ďalej... po regióne Pinzgau

Nový hit - stand up paddle board

Snouboarding, wakeboarding, windsurfing, sketaboarding...? Zabudnite. Nový hitom sa v posledných rokoch stáva stand up paddle boarding (alebo SUP, na obrázku hore). Že neviete čo to je? My sme si ho v dovolenkovom regióne Zell am See-Kaprun vyskúšali na vlastnej koži. Do rúk sme dostali len board (dosku) a dlhé pádlo. Ale čo s tým? „Postavíte sa na dosku, zhruba do jeho stredu a postojačky pádlujte. Raz na jednu raz na druhú stranu. Samozrejme, dá sa na ňom robiť všeličo možné, ale pre začiatočníkov je dôležité iba sa na ňom udržať,“ zneli jednoduché inštrukcie Heinza Seidla z Wind surf centra v Zell am See. „Tento nový druh letnej aktivity pochádza z Havajských ostrovov. Takto sa na surfoch prepravovali domorodci na menšie či väčšie vzdialenosti. Je to jednoduchšie ako klasické surfovanie a nepotrebujete vlny. Stačí jazero s krásnou panorímou okolo, ako máme tu v Zell am See a o zábavu je postarané. Navyše je to šport, ktorý veľmi dobre spevňuje hornú časť tela a zároveň aj tú spodnú, pretože nohy a rovnováha centrálnej časti tela je veľmi dôležitá.“

Nedá sa nesúhlasiť, veď po jazere sme si jazdili ako králi vyše hodiny... Na začiatku stačilo iba naučiť sa držať rovnováhu a potom to už išlo samé. Škoda len, že sme vychytili vytrvalý dážď a teplotu vzduchu okolo 14 stupňov. Ešteže teplota vody, po predošlých teplých letných dňoch, presiahla 20 stupňov. Takže časté začiatočnícke pády do vody boli vlastne vykúpením, pri ktorom sme sa aspoň trošku zohriali.

Bikeparku Leogang – pozor na modriny

Ešte sme ani nestihli uschnúť a už sme sedeli na špeciálnych horských bicykloch, s mohutnými rámami a masívnym odpružením. Čakala nás lekcia downhillu v preslávenom Bikeparku v Leogangu (bike.saalfelden-leogang.com/en/bikepark/). Tento moderný a v downhillovom svete uznávaný park je ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú stráviť dovolenku v sedle zjazdového bicykla. Všetko je po ruke – ubytovanie, občerstvenie, požičovne, servis, na výber je množstvo zjazdových tratí s rôznym druhom obtiažnosti a v rôznom teréne. Na miestach, kde sa v zime jazdí na lyžiach. Stačí len každé ráno prísť a jazdiť a jazdiť. Dolu na kolesách, hore lanovkou. Takže komfort je dokonalý. Tomuto športu prepadli nielen mladí, ale aj otcovia rodín, ktorých sme tu s ich synmi stretali na každom kroku. Dokonca ani dôchodcovia, a nielen muži, neboli výnimkou. Je to obrovský biznis, navzájom previazaných služieb, ktorý z Leogangu, dovtedy hlavne zimného strediska, urobil atraktívnu letnú lokalitu.

My sme absolvovali začiatočnícky tréning na parkovisku (je absolútne nevyhnutný, aby ste sa zoznámili s bicyklom, ktorý je iný ako klasický MTB), prešli sme si pár prekážok a potom aj začiatočnícku trať pre zjazd. To bola lahôdka. Horko v ústach sme začali mať až na konečnej stanici lanovky, keď sme vstúpili na trať. Dolu kopcom, hodne i menej prudko, pomedzi stromy, cez vodu, horskými cestičkami... „To zvládnu aj začiatočníci,“ uisťovali nás. A mali pravdu. Sem tam sme skončili s modrinami, to keď sme namiesto zadnej brzdy stlačili prednú a takmer preleteli cez predné riadidlá. Problémom je, že začiatočník si musí na „zjazdovanie“ na bicykli zvyknúť, zistiť ako fungujú brzdy, kedy akú použiť a kedy obe, ako má nakladať s vlastným telom... A z toho poriadne bolia ruky a na druhý deň ako vraví „bolí už celý človek“. Ale ako zážitok to bolo niečo výnimočné.

Ponad vrcholky stromov – 130 km za hodinu

Buďme úprimní, mysleli sme si, že už nás nič nemôže prekvapiť. Ale stalo sa. Počuli ste už o Flying Foxe XXL? Aj ten majú v Leogangu. Postavíte sa na plošinu, zavesia vás na lano dolu bruchom do postroja, na hlavu vám dajú helmu a lyžiarske okuliare. A potom už len letíte, ponad vrcholky stromov, do údolia, vo výške okolo 143 metrov, takmer dva kilometre a rýchlosťou až 130 km za hodinu. Ak som niekedy mal adrenalín v žilách, tak asi po tomto zážitku. Dolu, keď som sa vymotal z postroja sa mi opojne motala hlava a na otázky aké to bolo som ani nereagoval. Bolo to úžasné. Prvý raz vás ovláda strach, niekto sa ani nedokáže odtrhnúť od hornej plošiny a vrhnúť sa do prázdna. Ale treba sa odhodlať. Letieť vzduchom doslova ako vták sa vám tak často nepodarí.