Aj my už máme svoj dom
Tento dom nie je hocijaký!! UNESCO dom a je v obci Vlkolínec. Po zápise dediny do Svetového kultúrneho a dedičstva UNESCO, v roku 1993, vznikla myšlienka, postaviť objekt, v ktorom by boli expozície o histórii Vlkolínca, o Národnom parku Veľká Fatra, ako aj Informačné centrum. Dom postavili na mieste, kde počas SNP zhorela krásna, historická drevenica, je s ňou identický. V Dome UNESCO sú pre návštevníkov aktuálne dve výstavy.
Prvou je fotografická výstava autora Juraja Vohnouta, s krásnymi zábermi Vlkolínca, niektoré z nich sú aj v jeho novej knihe Vlkolínec - 25 rokov v UNESCO. Knihu si níávštevníci môžu priamo v drevenici zakúpiť.
Druhou je výstava publikácii, tlačovín a letákov, zobrazujú Vlkolínec v rôznych podobách od zápisu Vlkolínca do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dočasná expozícia, ktorá je zriadená v najväčšej expozičnej miestnosti a tvoria ju maľby a diela množstva autorov, ukazuje návštevníkom diela, ktoré vznikali priamo vo Vlkolínci najmä počas umeleckých sympózií a sústredení. Z autorov môžeme spomenúť najmä lokálneho, už nežijúceho, autora Jána Guráňa a jeho jedinečné maľby Vlkolínca. Je tu aj vysunuté pracovisko Informačného Centra v Ružomberka, informácie o obci Vlkolínec, či o okolí sa turisti a návštevníci dozvedia priamo tu.
Aktuálna jesenná otváracia doba v Dome UNESCO je každý deň okrem pondelka: od utorka do nedele, v čase od 9:00 do 17:00 hodiny. Jesenný režim otváracej doby bude až do 14. decembra 2018.
Vlkolínec - živá obec, Slovenská vláda ju v roku 1977 vyhlásla za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality. Obec ako neporušený sídelný celok, z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia zapísali do Zoznamu svetového dedičstva (výbor svetového dedičstva UNESCO schválil zápis Vlkolínca 11. decembra 1993 v Kolumbijskom meste Cartagene). Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva.
Vlkolínec leží na svahu, v Liptovskej stolici (v 14.storočí comitatus Liptoviensis). Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je (bola) heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Obyvatelia obce Vlkolínec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom pastierstvom a salašníctvom, chovom dobytka (ovce), a drevorubačstvom ale aj včelárstvom.
Spracovala Beata Havranová
