Třebíč - pamätník židovskej kultúry

V Českej republike je v súčasnosti dvanásť pamiatok zapísaných na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tri z nich ležia na území Vysočiny. O Telči sme už písali, Ďalej je to Žďár nad Sázavou (budeme o ňom písať o mesiac) a Třebíč. Tvoria pomyselný trojuholník, vzdialenosť medzi nimi je približne 40 km a tak je možné pohodlne všetky navštíviť počas jediného víkendu. A nielen to - do dvoch hodín cesty autom je dosiahnuteľných aj ostatných deväť skvostov UNESCO.

Mesto Třebíč

Po dlhé stáročia svojej existencie sa mesto stalo významným centrom Vysočiny. Vyrástlo na základoch stredovekého osídlenia, ktorého počiatky sú späté so založením benediktínskeho kláštora v roku 1101 moravskými kniežatami. Kláštor patril k najbohatším v celom kráľovstve a bol významným strediskom vzdelanosti. Výhodná poloha kláštora medzi kráľovskými mestami Brnom, Jihlavou a Znojmom bola podnetom pre založenie mesta na oboch brehoch rieky Jihlavy. Najstaršia dochovaná listina je z roku 1277, na mesto bol Třebíč povýšený v roku 1335. O význame mesta v dobe založenia svedčí rozľahlé námestie s radom malebných meštianskych domov. Po Jeruzaleme sú třebíčske židovské pamiatky jedinými, ktoré sa samostatne dostali pod ochranu UNESCO. Na zoznam boli v roku 2003 zapísané Bazilika sv. Prokopa, Židovská štvrť a cintorín.

Bazilika sv. Prokopa

Bazilika sv. Prokopa, pôvodne zasvätená Nanebovzatí Panny Márie, bola budovaná od 30. rokov 13. storočia ako súčasť benediktínskeho kláštora. Bazilika je postavená v románskom slohu a patrí ku skvostom stredovekého staviteľstva európskeho významu. Nástenné maľby v opátskej kaplnke patria k najstarším dochovaným na našom území. Stavba jeden čas slúžila aj ako skladisko, sýpka, koniareň či pivovar. Po obnove, ktorú vykonal František Maximilián Kaňka v 1. polovici 18. storočia, postupne slúžila opäť k sakrálnym účelom a bola zasvätená sv. Prokopovi. Pod východnou časťou baziliky sa nachádza krypta, ktorá patrí k najcennejším častiam baziliky. Jej strop podopiera 50 stĺpov, z ktorých každý má originálne zdobenú hlavicu. Prepojenie hlavnej lode s kryptou v roku 1998 dodali unikátnej pamiatke dnešnú tvár.

Židovská štvrť

Třebíč kedysi patril k významným strediskám židovskej kultúry na Morave, ako dosvedčuje tunajšie unikátne zachovaná štvrť. Prvá písomná zmienka o prítomnosti židov v Třebíči je z roku 1338. Vtedy tu žilo niekoľko rodín na rôznych miestach v meste. Po roku 1723, keď podľa zákona museli Židia žiť povinne v getách, sa rodiny nasťahovali do oblasti pod kláštorom. Židovskú štvrť tvorí súbor 123 zachovaných domov, ktoré dopĺňajú objekty bývalých židovských inštitúcií - radnice, rabinátu, chudobinca, nemocnice a školy. Predná (Stará) synagóga sa nachádza na západnom okraji bývalého geta a dnes slúži Československej cirkvi husitskej. Zadná (Nová) synagóga bola postavená okolo roku 1669 v renesančnom slohu. Na ženskej galérii je umiestnená expozícia vzťahujúce sa k židovským tradíciám a zvyklostiam a návštevník tu môže uvidieť aj model židovského geta, ako vyzeralo v roku 1850.

Židovský cintorín

Pôvodný židovský cintorín bol v dobe obliehania Matejom Korvínom v roku 1468 zničený. O pol storočia neskôr vzniklo nové pohrebisko na svahu Hrádek. Svojou rozlohou 11 772 metrov štvorcových sa radí k najväčším židovským pohrebiskám v krajine. Na celom cintoríne sa nachádza približne 11 000 hrobov a takmer 3 000 kamenných náhrobkov, najstarší je z roku 1625. Súčasťou cintorína je obradná sieň z roku 1903.

Okolie Třebíča

Expozícia Cesty časom Třebíč - www.visittrebic.eu  

Múzeum Vysočiny Třebíč - www.zamek-trebic.cz  

Zámok Jaroměřice nad Rokytnou - www.zamek-jaromerice.cz  

Zámok Náměšť nad Oslavou - www.zamek-namest.cz  

Múzeum Vysočiny Třebíč, pobočka Moravské Budějovice -  www.muzeum.mbudejovice.cz  

Lodná doprava na Dalešickej priehrade - www.dalesickaprehrada.cz  

Múzeum rakúsko-uhorského pivovarníctva Dalešice - www.pivovar-dalesice.cz  

Informačné centrum Vodnej elektrárne Dalešice a Jadrovej elektrárne Dukovany

Viac informácií sa dozviete na: www.trebic.cz, www.ceskozemepribehu.cz,  www.kudyznudy.cz   

Autori fotografií:Libor Sváček a Jaroslav Mareš v spolupráci s CzechTourism; www.unesco-czech.cz

Spracoval Prokop Slováček