Elenka a Danielka v južnom Tirolsku - na Kronplatzi - I.

Kam na dovolenkuKam za oddychomKam za dobrým tipomKam na turistikuKam za športom  v zime

Čaute všetci, sme dve sestričky - škôlkarky, som tá väčšia Elenka a tá menšia slečna je Danielka. Nášmu ockovi sme už hovorili, prečo sa nám páčilo v Južnom Tirolsku a teraz sa s tým zdôveríme aj vám.

Najprv ale musíme povedať všetkým rodičom, že ak chcete ísť s detičkami autom z východu Slovenska na tieto krásne miesta, kde sa striedali talianski a rakúski zemepáni (veď poznáte Jurošíka, čo išiel minule ako Večerníček), pripravte si do auta niečo, čím nás zabavíte. Ocko s mamkou nám povedali, že cesta trvá aj vyše 10 hodín, čo je ešte viac ako sme zvyknutí byť v škôlke. My sme to však zvládli, lebo sme nielen poslušné detičky (neviem prečo sa ocko teraz uškŕňa), ale sme si v aute z USB kľúča vypočuli aj skoro všetky rozprávky, ktoré na Slovensku vznikli. A cestou sme sa pozerali aj cez okno, kde sme sa dozvedeli, že po ľavej a pravej strane sú nejaké Alpy. Mamka nám ale povedala, že to nie je to isté ako tá Alpa, ktorou nás raz natierala.

Dlhá cesta, dobrá zábava

A tak sme ráno vyrazili z Košíc a podvečer sme cez Bratislavu, Villach a Lienz prišli do talianskeho mesta Brunneck. Mamka s ockom zastavili pri hoteli Tanzer v neďalekej obci Falzes a povedali nám, že tu budeme pár dní bývať. Nám sa to tam veľmi páčilo, lebo na privítanie sme dostali sladké koláčiky, ktoré Danielka hneď spapala a majiteľ hotela nám potom aj so svojou manželkou ukázal aj detský kútik, resp. skôr izbu pre detičky. To sme zatiaľ nikde inde nezažili, aby sa nám niekto tak venoval. Bolo tam veľa hračiek, s ktorými sa hrajú aj ich vnuci a vnučky, lebo oni tam tiež bývajú, keďže išlo o rodinný hotel. Mali tam dokonca aj telku, ktorej obraz premietali na biele plátno, čo nám raz ujo majiteľ zapol.

My sme sa tam chodili hrať stále, keď sme už napr. nevládali jesť tie bohaté juhotirolské 5-chodové večere. Ocko s mamkou po ich skončení boli radi, že sa zmohli aspoň na šiesty chod – odchod. Už aj raňajky tam boli také výdatné, že sme sa olizovali, už keď sme videli tie bohaté stoly, na ktorých sme vždy mali napr. jahody. Asi ich tam doniesla tá milá teta z Rozprávky o 12 mesiačikoch, lebo kto to kedy videl, aby ich tam bolo toľko v zime.

Pečieme chlieb

Po raňajkách sme sa vždy vybrali navštíviť nejakú zaujímavosť v okolí. Raz sme tak išli do takého rodinného penziónu, kde nám ukázali ako sa pečie ich známy tirolský chlieb Schüttelbrot. Aj ja som pomáhala, dali mi zásteru a urobila som aj trochu cesta, ktoré sme potom dali do pece. To bolo  trochu smiešne, lebo mi to pripomenulo ako Janko s Marienkou naložili do pece Ježibabu. No my sme potom ten chlebík aj mohli ochutnať a to bolo super, lebo doma som ešte taký chlebík nepiekla. Popri tom sme si mohli kúpiť domov aj rôzne ich dobroty ako napr. domáce džemy, sladké Nátierky a nejaké sladidlá, ktoré sa robia z brezovej kôry. Už som si ich aj ja dala a sme sa potom s Danielkou olizovali.   

Ako poľovníci na snehu 

Pamätala som si, že ocko s mamkou občas sledujú v televízii taký šport, čo tam lyžujú takí pretekári, ktorí majú pušky ako poľovníci. A my sme sa išli pozrieť na miesto, kde sa tí ujovia a tety aj naháňajú a strieľajú do terčov. Keď sme tam prišli, ujo sprievodca ockovi povedal, že sa nachádzame v Anterselve (Antholzi) v najvyššie položenom areáli spomedzi všetkých dejísk Svetového pohára v biatlone, kde je nadmorská výška až 1600 metrov. Vau, to bolo teda niečo, krásne nám svietilo Slnko, teplomer bol len trochu pod nulou a okolo nás trénovali samí veľkí pretekári. V televízii sa mi zdalo, že to je nič, keď si tak strieľajú.

Ja som si tam tiež ľahla ako tí pretekári a ujo tréner mi dal poťažkať aj tú ich pušku. Rodičia si to išli vyskúšať a povedali mi, že ten terč je vzdialený až 50 metrov a ledva do vidia na to čierne, kde sa strieľa. Ocko s mamkou trafili všetkých päť a ani jeden neminuli, no mamka bola podstatne rýchlejšia, ocko jej rovno navrhol, že keď ešte trochu potrénuje, môže ísť na Olympijské hry. Celkovo je v celej tej oblasti 200 kilometrov bežeckých tratí, na čo si len ocko povzdychol, žeby sa tam na zimu celkom rád presťahoval.

PREČÍTAJTE SI AJ POKRAČOVANIE ČLÁNKU: Elenka a Danielka v južnom Tirolsku - na Kronplatzi II.

Marián Kizek

 

Používate zastaralý internetový prehliadač, preto sa niektoré prvky stránky nemusia zobrazovať správne. Pre zlepšenie zobrazovania stránok a zvýšenie bezpečnosti na internete Vám odporúčame používať niektorý z moderných prehliadačov.